Fakty o pohlaví

Geneticky je pohlavie determinované okamihom oplodnenia v závislosti od toho, či je v oplodňujúcej spermii prítomný Y-chromozóm alebo X,¹ pohlavie je teda určené momentom počatia.

Existujú 2 biologické pohlavia: akákoľvek bunka ľudského tela nesie len DNA muža alebo ženy (kúsok kosti, vlasov, nechtov, atď.). Pohlavie je biologicky vymedzená nemenná charakteristika – sme muž alebo žena. V momente splodenia je geneticky dané pohlavie – buď mužské alebo ženské.² Pri počatí získame od každého rodiča 23 chromozómov, ktoré obsahujú gény, pričom jeden chromozóm je pohlavný. Rodíme sa ako muži a ženy a zároveň sa nimi stávame (v mentálnom, duševnom, duchovnom, fyzickom a osobnostnom dozrievaní).

Existujú aj genetické chromozomálne poruchy, ale vždy ide o pohlavie mužské alebo ženské;³ taktiež sa môže vyskytnúť veľmi zriedkavá urologická diagnóza – intersex (intersexualita), ktorá sa definuje ako nesúhlas medzi genetickým (chromozomálnym) a gonadálnym (vzťahujúci sa na pohlavné žľazy) pohlavím, nazývaná tiež hermafroditizmus; lieči sa hormonálne a chirurgicky (v závislosti od typu a stupňa postihnutia).⁴

Existuje taktiež psychická porucha – transsexualizmus, ktorá je považovaná za poruchu pohlavnej identity, pričom jeho základným prejavom je nespokojnosť s vlastným anatomickým pohlavím (diagnóza F 64.0); výskyt: 1:30 000 až 1:400 000⁵. V r. 2013 došlo k premenovaniu poruchy rodovej identity na rodovú dysfóriu (gender dysphoria)⁶. Zmena názvu v sebe zahŕňa aj zmenu filozofie prístupu k transrodovej identite. Tým, že sa vypustilo slovko porucha (disorder), mohla sa širšie pootvoriť brána destigmatizácie jedincov s transrodovou identitou. Názov zdôrazňuje – namiesto problémov s identitou – stresujúcu skúsenosť (dysphoria).⁷

Každý človek sa vďaka biologickej determinácii a vzorom vo svojom pohlaví identifikuje so svojim pohlavím a životným poslaním, svojou životnou rolou. Každý človek má svoju pohlavnú identitu, ktorá vychádza z jeho pohlavia – maskulínneho alebo feminínneho. Dnes sa však stretávame s novým trendom – polemikou o novom termíne – o rode či dokonca o rodovej identite. Rod v niektorých jazykoch (napr. v nemčine) označujú ako sociálne pohlavie. Tento nový trend – diskusia o dvoch pohlaviach – biologickom a sociálnom – navodzuje dojem, že rodová identita (sociálne pohlavie) môže byť niečo iné ako pohlavná identita (biologické pohlavie). Preto je dôležité podčiarknuť, že pre zdravý psychický vývoj a správanie človeka je dôležitá zhoda pohlavnej a rodovej identity.⁸

1. 1. Ako sa prejavujú rozdiely medzi pohlaviami

Rozdiely medzi mužským a ženským pohlavím sú markantné vo viacerých oblastiach. Ženy a muži sa líšia:

1. v morfológii (telesný dimorfizmus): tvar kostí a lebky; pomer svalovej a tukovej hmoty; rozloženie tuku (typické ženy majú hruškovitý tvar tela s ukladaním tuku predovšetkým okolo bokov, niektoré majú skôr tvar „jablka“, s ukladaním tuku v hornej časti tela podobne ako muži), ale aj v pohlavných hormónoch;

2. v myslení (kognitívny dimorfizmus);

3. v správaní (behaviorálny dimorfizmus)

4. vo vnímaní vonkajších podnetov i vnútornom prežívaní („Muž aj žena sú inak konfigurované bytosti, ,naprogramovanéʼ génmi na splnenie svojho reprodukčného poslania. Rozdielne vnímame farby, krajinu, domov, ľudí, krásu a súlad.“⁹)

5. v hladinách pohlavných hormónov; atď.

1.2 Pohlavné hormóny

Pohlavné hormóny taktiež odlišujú muža od ženy. Pôsobia na vývin telesných orgánov aj mozgu. Majú organizačný a aktivačný účinok.

Organizačný účinok: vývinový, prenatálny, ale aj trvalý – spôsobuje tzv. naprogramovanie s dôsledkami v dospelosti.

Aktivačný účinok: postnatálny, je markantný hlavne v puberte, spôsobuje biorytmické kolísanie v reprodukčnom veku.

Ženský pohlavný hormón ESTROGÉN má 3 zložky:

Estradiol – dôležitý hlavne vo fertilnom období; podporuje rast a funkciu ženských pohlavných orgánov a sekundárnych ženských pohlavných znakov; pomáha dozrievaniu vajíčka; udržiava graviditu;¹

Estriol – dôležitý hlavne počas gravidity; ovplyvňuje rast maternice v tehotenstve; ²

Estrón – hlavný hormón v období po menopauze. ³

Čo spôsobuje ženský pohlavný hormón – ESTROGÉN	Čo spôsobuje mužský pohlavný hormón – TESTOSTERÓN
Zabezpečuje ochranu orgánov spojených s materstvom (ukladanie tuku v oblasti panvy), a funkcií (prevencia kardiovaskulárnych ochorení, osteoporózy), spolu s psychickými danosťami súvisiacimi s materskými pudmi a starostlivosťou o plod a dieťa (duševná rovnováha, pohoda).	Ovplyvňuje mozgovú architektúru už v období prenatálneho vývinu a prejaví sa už krátko po narodení. Uspôsobuje muža na to, aby svojim mužným zjavom vzbudil pocit ochrany a bezpečia budúcej matke.
Za aké vlastnosti je zodpovedný estrogén	Za aké vlastnosti je zodpovedný testosterón
Spolupráca Opatrnosť Submisívnosť Emotívnosť Materská intuícia	Súťaživosť Dobrodružnosť Dominantnosť Racionálna kalkulácia Asertivita
POZOR! Hovoríme o pohlavných hormónoch, nie o ženách a mužoch. Tu sa deti môžu nechať pomýliť, že hovoríme, že ženách a mužoch a môžu namietať, že to neplatí na 100%. Neplatí: Muž môže byť submisívnejší a žena súťaživejšia, atď. Pri vlastnostiach hovoríme o väčšinovom priemere, ale nič neplatí na 100%. Naše hormóny majú rôzne hladiny a pohybujú sa v rôznom rozpätí. Aj vďaka tomu sme rôzni, navzájom sa dopĺňame a to je na živote krásne.
Rozdiely v správaní medzi ženami a mužmi
Dievčatá sa od narodenia zaujímajú o tváre.	Chlapci sa od narodenia zaujímajú o predmety.
Typické ženy nemajú záujem príliš riskovať a preferujú istotu pred rizikom.	Muži sa neboja riskovať a zvládajú aj prehry.
Ženy, možno práve v súvislosti s plnením materského poslania, predstavujú stabilnejšie pohlavie.	Muž si potrebuje neustále zvyšovať hladinu mozgových hormónov a mediátorov, ktoré mu prinášajú uspokojenie. Jedným z tých hormónov je aj testosterón. Jeho hladina sa zvyšuje po telesnom cvičení, po víťazstve v športovom zápase, po sexuálnej aktivite.
Ženy sú empatickejšie, nežnejšie, ale aj neurotickejšie a úzkostnejšie, depresívnejšie, lepšie rozoznávajú emócie na tvárach iných (okrem nebezpečenstva). Sú úspešnejšie vo verbálnych schopnostiach a vo využívaní jazyka pri komunikácii.	Muži sú úspešnejší v mechanickej logike a v mentálnej rotácii, vo vedeckom myslení a v počítačovej zručnosti, sú analytickí, vedia sa dobre orientovať aj v neznámom prostredí.
Ženy častejšie používajú nepriame prejavy agresivity.	Muži sú asertívnejší aj agresívnejší – verbálne/slovom a ešte viac fyzicky/telesne.
Ženský mozog je viac empatický.	Mužský mozog je viac systemizovaný.

Zdroj: Ostatníková, D. 2006⁴

Skutočnosť, že pohlavné hormóny sú zodpovedné za určité typické mužské či ženské správanie, neznamená, že sa všetci muži a všetky ženy takto správajú. Je to len vysvetlenie, prečo ženy väčšinovo v priemere inklinujú k sociálnym kontaktom a muži k riziku či dobrodružstvu, ale neznamená to 100%-né vyhranenie sa v daných oblastiach či formách správania sa.

1.3 Každý človek je originál

Muži i ženy majú obidva pohlavné hormóny – estrogén aj testosterón. Líšia sa však hladinou týchto pohlavných hormónov. Hladina testosterónu v krvi u dospelého muža oproti žene je 10 až 50-násobná v závislosti od obdobia. Hladina hormónov závisí od veku, od obdobia v cykle ženy (tehotenstvo, fertilné obdobie, klimaktérium, obdobie menštruačného cyklu), od zdravotného stavu a ďalších faktorov (estradiol u žien asi dvojnásobný).⁵ Taktiež každý hormón v každom období má fyziologickú hladinu v určitom rozpätí. Ak má žena zvýšenú hladinu testosterónu, neznamená to, že musí byť androgýnna alebo že je lesba, alebo že si má nechať preoperovať pohlavie. Znamená to, že môže byť ambiciózna so sklonom k asertivite, zameraná na používanie svojich rozumových schopností a dosiahnutie úspechu, môže mať vodcovské sklony, zväčša je menej komunikatívna a nevyberá si povolania s vykonávaním charitatívnej činnosti, ale skôr povolania technické a orientované na systemizáciu. Na pohľad môže mať chlapčenskejší typ postavy. Ak má muž nižšiu hladinu testosterónu, neznamená to, že je gej a už vôbec nie, že si má nechať preoperovať pohlavie, ale môže byť predurčený na umelecké smery, na humanitné a sociálne odbory, môže byť empatickejší a sociálnejší. Muži s nižšími koncentráciami testosterónu v rámci ich fyziologického rozpätia dosahujú lepšie výkony v priestorových testoch v porovnaní s tými mužmi, ktorých hladiny tohto mužského hormónu sú nadpriemerné.

Hladiny hormónov v slinách vo fertilnom veku

Zdroj: Prof. D. Ostatníková, prednáška a prezentácia na stretnutí Združenia katolíckych škôl Slovenska, 2018⁶

Podnety na diskusiu – zopakovanie témy so žiakmi:

Kedy je určené pohlavie?

Koľko pohlaví existuje?

Dá sa pohlavie zmeniť?

S akými diagnózami v oblasti pohlavnej identity sa môžeme stretnúť?

Čo je dôležité pre zdravý psychický vývoj človeka?

Čo je typický ženský pohlavný hormón?

Čo je typický mužský pohlavný hormón?

Môže mať muž estrogén?

Môže mať žena testosterón?

Je hladina estrogénu a testosterónu u každej ženy a u každého muža rovnaká?

Je hladina estrogénu a testosterónu rovnaká po celý život?

Čo zabezpečuje estrogén?

Čo spôsobuje testosterón?

O čo sa zaujímajú od narodenia chlapci, o čo dievčatá?

Čím sa líši muž a žena, v čom sú medzi nami rozdiely?

Vedeli by ste povedať nejakú typickú reakciu chlapca a dievčaťa, muža a ženy? Čo je pekné na tom, že sme rozdielni?

Ako reagujú na riskantné situácie dievčatá, ako chlapci?

Čo znamená, ak má žena vyššiu hladinu testosterónu ako je priemer u žien? Čo znamená, ak má muž nižšiu hladinu testosterónu ako je priemer u mužov?

Identita ženy a muža

Každý človek prechádza v období dospievania obdobím revolúcie v každej oblasti, hormóny hľadajú svoju rovnováhu. Človeku sa mení vzhľad, postava i hlas. Rýchle psychické i fyzické zmeny v človeku môžu spôsobiť chaos i pocity zmätenia, ktoré môžu spôsobiť stratu doterajších istôt. Dospievajúci človek si kladie otázky ohľadom svojej identity, rodinného pôvodu, zmyslu života, zamýšľa sa nad tým, kto je, kam patrí, túži sa niekam zaradiť, patriť do spoločenstva, komunity. V tomto období môžu nastať pochybnosti o vlastnom pohlaví i o sexuálnej príťažlivosti – pochybnosti o vlastnej pohlavnej identite.

V období puberty nastupuje sexuálna túžba. Je prirodzené, že sa dievčatám páčia chlapci a chlapcom dievčatá. Avšak sexuálna náklonnosť u dospievajúcich nemusí byť od začiatku zameraná na osobu opačného pohlavia. Ak sa to udeje, je to u väčšiny prípadov prechodné. Ide o homoerotickú fázu, ktorá takmer u všetkých jedincov do obdobia dospelosti zanikne. Je preto predčasné robiť v období dospievania závery o sexuálnej orientácii. Dospievajúceho človeka treba povzbudiť, aby vyčkal, kým sa jeho sexuálne záujmy vykryštalizujú, a aby momentálnym pocitom neprikladal veľkú váhu. Toto obdobie je dôkazom toho, že mladý človek hľadá ideál, pozitívny mužský či ženský vzor vo svojom vlastnom pohlaví, s ktorým by si sa chcel stotožniť. Je prirodzené obdivovať vlastnosti iných ľudí. Ak v tejto prechodnej fáze hľadania vlastnej pohlavnej identity príde povzbudenie (od učiteľov, kamarátov, médií, meanstreamu, rodičov) k homosexuálnej orientácii, mladý človek je takmer „donútený“ vydať sa cestou homosexuality, orientovať sa na záujem o ľudí rovnakého pohlavia. Preto je potrebné zdravé a správne usmernenie mladého človeka nielen do veku formálnej dospelosti. Vývoj človeka totiž nekončí osemnástym rokom, ale pokračuje ešte niekoľko rokov. Odborníci hovoria, že psychologický vývin, ako aj vývin mozgu končí okolo 26. roku, koniec adolescencie teda psychológovia zhodne zaraďujú až do 26. roku života.¹

Z tohto dôvodu odborníci radia, aby do tohto veku mladí ľudia nerobili žiadne vážne rozhodnutia ohľadom svojej pohlavnej identity či sexuálnej orientácie. V období dospievania je potrebné mladých ľudí sprevádzať, upokojiť, pomáhať im nachádzať krásu vlastného pohlavia, s ktorým sa narodili a ktoré je pre nich to najlepšie, ako aj povzbudzovať ich k vzťahu s človekom opačného pohlavia, lebo len toto je prirodzená cesta pre vznik nového života a pre udržanie a rozvoj ľudského spoločenstva.

1Schenk, T., Graf, J., Vaitoska, G. 2013. Sex und Sieben. Information und Orientierung zu Pubertät, Liebe und Sexualität.; taktiež: Doležalová, R., 2019. K léčbě poruch pohlavní identifikace v dětství a adolescenci In Vox Pediatriae, marec 2019.

Homosexuálna príťažlivosť

Transsexualizmus alebo rodová dysfória