K faktorom, ktoré ovplyvňujú naše názory, naše zmýšľanie a správanie, nepochybne patria digitálne technológie. Tie sa stali takou neodmysliteľnou súčasťou nášho života, že niekedy nám hrozí, že sa stanú našimi pánmi namiesto toho, aby nám slúžili.

V tejto krátkej kapitole budú zhrnuté niektoré fakty o závislosti na mobile, o tom, ako fungujú sociálne siete a ako ostať v tomto priestore slobodný. Väčšina informácií v tejto časti pochádza z knihy Krotitelia displejov od Slávky Kubíkovej.¹

Štatistika používania mobilov:

Niektoré deti dostávajú mobil už vo veku štyroch rokov. Vo veku 7 – 8 rokov vlastní mobil 31% detí, vo veku 9 – 11 rokov vlastní mobil 63% detí, u 12 – 13 ročných má mobil 77 % detí , vo veku 14 – 15 rokov vlastní mobil takmer každé dieťa (90 %).²

Ako a na čo deti mobil používajú?

• 26 % detí vykazuje závislosť na elektronických médiách

• 31 % detí chatuje (četuje) s cudzími ľuďmi

• 41% si pozerá stránky o drogách

• 64 % detí si prezerá erotické stránky.

Zlepšujú videohry logiku?

Pôvodne sa predpokladalo, že áno a tak sa videohry zdokonaľovali: najprv 2D, potom 3D, neskôr 4D (3D plus vôňa, vietor, dážď). Až sa došlo k tomu, že najdokonalejšia 4D hra je tá v realite: vonku, s kamošmi, v lese, na bicykli – rozhovory tu a teraz. Návrat späť. Návrat „domov“, k podstate, ku koreňom. Návrat tam, keď sme žili zdravo.

Čo sa deje v našom mozgu, keď „scrollujeme“ stránky sociálnych sietí, keď hráme videohru?

Vylučuje sa v našom mozgu (v hypotalame) neurohormón DOPAMÍN, ktorý sa vylučuje pri príjemných aktivitách (fyzická aktivita, príjem potravy, sex, drogy). DOPAMÍN dáva odpoveď na drogovú závislosť – spôsobuje mechanizmus vzniku drogovej závislosti. Človek urobí aktivitu, ktorá mu je príjemná → vylúči sa dopamín → znova urobí aktivitu, ktorá mu je príjemná → vylúči sa dopamín.

… a dostávame sa do začarovaného kruhu.

Človek nedokáže bez drogy prežiť. Siaha po nej stále častejšie. To isté sa s nami deje, čo sa týka mobilu, internetu: ráno – prvý pohyb – ruka siaha po mobile; cez prestávku, po vyučovaní kontrolujeme mobil; na zastávke autobusu v ruke mobil, v autobuse v ruke mobil a „checkujeme“ internet… Zvykli sme si na okamžitú – instantnú odmenu a odvykli sme si namáhať sa.

Keď nedosahujeme hladinu dopamínu, nenájdeme správu, status, ktorý sme čakali; dostali sme málo lajkov…, nastávajú psychické problémy, abstinenčné príznaky, aj poruchy správania: smútok, agresia, nervozita, opustenie sa, frustrácia, zúfalstvo, pocit samoty… Ak sa človek našiel v týchto príznakoch, atakuje ho závislosť.

Čím môžeme nahradiť vylučovanie dopamínu cez internet?

ŠPORT – pohyb, skauting, tanec, osobné vzťahy, čítanie, učenie sa cudzích jazykov, hra na hudobnom nástroji, ručné práce…

Ako GAME-vývojári vyvíjajú, zdokonaľujú hry?

Medzi firmami „sa vedú kruté vojny o očné zreničky“ – neľútostný boj o ovládnutie pozornosti detí tým, že sa majú vyrábať najhypnotizujúcejšie a najnávykovejšie produkty. Firmy vyvíjajúce hry si najímajú najlepších neurológov a neurobiológov, ktorí na game-testerov namontujú elektródy: ak hráči nevykazujú v priebehu pár minút od začiatku hry dostatočne vysoký tlak (potrebujú dosiahnuť 180 na 120 /alebo 140/ ) a ak sa dostatočne nepotia, vrátia hru vývojárom, aby ju prerobili. Hry sú teda zámerne vyrábané tak, aby vyvolávali závislosť.³

Prečo asi? – na to netreba hľadať dlho odpoveď.

Ale ako fungujú a zarábajú sociálne siete? Akým spôsobom majú z toho zisky sociálne siete, keď sú zadarmo? Facebook mal v r. 2018 výnosy takmer 56 miliárd dolárov. Ako, keď je to zadarmo?

Firmy nás sledujú: naše statusy, naše vyhľadávania a cielene nám ponúkajú produkty, ktoré nás zaujímajú (kolieskové korčule? bicykle? mobily? JBL? alebo mamičky – postieľky? hračky, oblečenie? nosiče? zdravú stravu? atď.)… a my na to klikáme a všetko sa o nás ukladá.⁴

A čo má za následok závislosť?

• nie sme schopní sústrediť sa (už vôbec nie na dlhšie texty)

• nedokážeme čítať knihy

• ťažko sa nám učí.

U malých detí:

• neskôr rozprávajú

• majú omnoho chudobnejšiu slovnú zásobu

• v budúcnosti budú mať veľké problémy s učením, s koncentráciou.

Ako k digitálnym technológiám pristupujú/pristupovali najväčší digitálni génovia?

Zakladateľ Wikipedie – Jimmy Wales, zakladateľ Facebooku – Mark Zuckerberg, zakladateľ Microsoftu – Bill Gates, zakladateľ Amazonu – Jeff Bezos – navštevovali školu zameranú na praktické zručnosti, učenie sa reálnemu životu (Montessori). Bez digitálnych technológií. Všetci títo „techno-guru“ hrali na hudobných nástrojoch, čítali knihy, študovali klasické jazyky. Môžeme oponovať, že v čase ich detstva neboli digitálne technológie k dispozícii. Na druhej strane je táto informácia argumentom, že k tomu, aby z našich synov (či dcér) vyrástli geniálni programátori, nepotrebujú (vedieť) hrať na mobile hry od šiestich rokov.