Dieťa má najprv putovať objavnou cestou do vlastnej rodiny a nájsť v nej svoje miesto. V závislosti od toho, či je dieťa jedináčik, (naj)mladší, (naj)starší alebo prostredný, má svoju úlohu a jeho rola v rodine má svoje výhody aj nevýhody. Dieťaťu máme pomôcť nájsť výhody, silné stránky, tieto prehlbovať, pracovať na nich, byť za ne vďačný a prostredníctvom nich pomáhať druhým. Sebapoznanie je veľmi dôležité. Poznaním a pomenovaním nevýhod alebo vlastných slabostí môžeme deťom ukázať cestu, ako s nimi bojovať, ako zlé vlastnosti potlačiť a obrátiť na dobré. Odporúča sa aktivita „cnosť kritiky“ – pomenovať, čo sa dieťaťu nepáči v rodine a povedať to tak, aby nikoho neurazilo a našlo v tom dobro. Dieťa môže prežívať sklamanie z rodičov a tak ho môžeme previesť poznávaním svojich rodičov prostredníctvom aktivít – rolových hier, v ktorých hráme rodičov s ich príbehom i opísaním minulosti tak, aby sa dieťa snažilo rodičov pochopiť a priblížiť sa k nim. Dospievajúce deti majú väčšinou kritické postoje voči rodičom. Oprávnená kritickosť (zameraná na skutočné nedostatky) môže byť hybnou silou k zmene a lepšiemu životu dieťaťa, ak však ide o zovšeobecňovanie tohto postoja, je potrebné s tým pracovať. K téme „Čo sa dá zlepšiť v mojej rodine“ je vhodné urobiť aktivitu vo vzťahu k rodinným hodnotám a tradíciám, nakoľko výskumy stále hovoria, že u detí má rodina vysokú hodnotu.1 Deti majú napísať na papier dva zoznamy: zoznam toho, čo chcú od svojich rodičov prevziať a to, čomu sa určite chcú vyhnúť. Nakoľko ide o intímnu tému, je vhodné pracovať v malých skupinkách a pozdieľať sa môžu dobrovoľníci. Téma by mohla mať pokračovanie v rozhovoroch doma s rodičmi o tom, čo oni prevzali od svojich rodičov. Dôležité je uvedomiť si a možno i napísať, čo u svojich rodičov deti považujú za hodnotu.
Zdroj: Lencz, L., Ivanová, E. 1995. Metodický materiál k predmetu etická výchova. Bratislava.